Batorova_Ireney - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Ireney Baláž a August Rodin
Reflexia literárnej vedkyne Márie Bátorovej o novej zbierke poézie Ireneya Baláža odznela na stretnutí KNS 25. októbra 2017.

Zbierka Ireneya Baláža Čas hmatu (ako voňajú sny) (Bratislava, Vydavateľstvo SSS 2016) sa skladá z 30 básní, pričom názov je zložený z názvov dvoch z nich, ktoré označujú dva zo štyroch zmyslov: hmat a čuch. Abstraktá spojené so zmyslami, ktoré zachytávajú konkrétne vnemy a výsledkom je empirická skúsenosť uchopená do slov básne, to je spôsob básnikovej reflexie skutočnosti a okolitého sveta, najmä však toho najbližšieho vrátane sebareflexie. Zbierku venoval básnik svojej láske – manželke Vierke.

Základný sebareflektívny princíp tvorby zvnútorňuje  a zintímňuje vonkajšie podnety cez zážitok uchopený do slov a ich zvláštnych spojení do tvaru lyriky, ktorá v čitateľovi vibruje a núti ho k hĺbkovým sondám, k meditácii, k uvažovaniu nad podstatnými vecami života človeka. Možno povedať, že poézia Ireneya Baláža dozrela v tejto zbierke k dokonalému tvaru a významu. Básnická intuícia sa tu nemýli, imaginácia je vo všetkej svojej neurčitosti presná, slová sa vzájomne vo významoch nerušia, ale hľadajú sa a tvoria dobre komponovanú básnickú symfóniu.
 
V stručnosti úvodnej básne Slová zaráža výstižná komplexnosť ľudskej komunikácie, tej povrchovej uchopenej do slov, no najmä tej vnútornej, hmatovej a trblietajúcej sa v oku. Pochybnosti, osamelosť, láska, vízie ale aj nenávisť a skepsa... pokušenie a znova neustála snaha o pravdu či opravdivosť prežívaného, to sú základné významové konštanty Balážovej poézie.
 
Symbol stromu (báseň Korene) ako symbol stálosti je jeden zo základných emblémov moderny.
 
Konečnosť a nekonečno sú dva kľúčové pojmy, ktoré sa v obmenách často vyskytujú, ich súvzťažnosť znamená neuralgický stred úvah básnika, na ktorom sa lámu zažitá realita, hlboká viera a plachá nádej.
 
Je to poézia vecná, prinášajúca každodenné situácie ozvláštnené básnickým videním. Je to však aj poézia duchovná, bazírujúca na univerzálnom zmysle biblických príbehov a osudov biblických postáv. Duchovný svet je hlboko zakorenený vo vnímaní súčasných dejov a existenčných zápasov súčasného človeka.
 
Hlboké pochopenie života a mnohých jeho rôznych dimenzií súvisí s rockerskou minulosťou básnika. Hlboká viera súvisí s dôsledne vážnou kresťanskou výchovou a vzdelaním. Táto kombinácia a jej prepojenia, ktorých dimenzie sa akoby naplno ukázali až teraz, v tejto básnickej zbierke, vytvárajú dokonalý príklad, ako má kvalitná poézia znieť, čo má prinášať...
 
Zrejme nie náhodou je sprievodnou vizualizáciou veršov Ireneya Baláža skulptúra Augusta Rodina Ruka Boha – malý človek v božej ruke, ktorá je čiastočneaj jeho maternicou, v nej vzniká a ona ho formuje. Rodin ako jeden z vrcholov francúzskej výtvarnej moderny vytesal navždy vzťah človeka a Boha a urobil to tak, ako by Paul Claudel (veľký básnik francúzskej katolíckej moderny a brat Rodinovej milenky CamilleClaudelovej, ktorá bola neskôr Rodinovou rivalkou v tvorbe a jeho svedomím...) vo svojej veľkej viere opísal vzťah Boha a človeka, ich pomer a závislosť.
 
Rodinova robustnosť kameňa, z ktorého len „skicoval“ a presným náznakom vylupoval podstaty svojich výpovedí o svete sa rovná všeobecnosti abstrákt vystužených zažitými a precítenými životnými chvíľami v poézii Ireney Baláža. Výsledný dojem, chvejúca sa myšlienka, ktorá z diela jedného aj druhého tvorcu prýšti, je to, čo robí umenie umením, čo ho robí „užitočným“a zmysluplným.
 

Mária Bátorová
                                                                                                     
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky