Batorova70 - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

2020
 
Jubilantka Mária Bátorová
 
Našej klubovej kolegyni, literárnej vedkyne, prozaičke, esejistke, poetke a vysokoškolskej pedagogičke prof. PhDr. Márii Bátorovej, DrSc. (narodila sa 19. októbra 1950 v Trenčíne) sa v predvečer jej významného životného jubilea dostalo zaslúženej pocty v podobe zborníka príspevkov s názvom Komplexnosť tvorivosti. Autori príspevkov sú kolegovia a spolupracovníci z dvoch tvorivých oblastí – vedeckej a literárnej a tak zborník vydal Ústav svetovej literatúry SAV v spolupráci so Slovenským PEN centrom.
 

Mária Bátorová je viacdomá autorka. Popri prozaických knihách Zvony v kameni, Tíš, Biele steny, Stred, dvoch básnických knihách, početných esejach, jej tvorivým ťažiskom je literárna veda. V roku 1985 sa stala internou ašpirantkou v Ústave slovenskej literatúry SAV, v roku 1991 bola spoluautorkou zborníka Biele miesta v slovenskej literatúre, ktorý ako prvý po páde komunizmu mapoval tabuizované témy a osudy a tvorbu slovenských exilových spisovateľov. V roku 1992 vyšla jej prvá samostatná vedecká práca Roky vzopätia a úzkosti. Trvalou tému jej literárnovedného bádania je predovšetkým prozaické dielo Jozefa Cígera Hronského. V roku 2000 publikovala komparatívnu prácu J. C. Hronský a moderna. Mýtus a mytológia v literatúre, ktorou obhájila titul DrSc. Jej prepracované a doplnené vydanie vyšlo v nemčine v roku 2004 pod názvom Jozef Cíger Hronský und die Moderne (Peter Lang). Dielo získalo Cenu SAV a Cenu Literárneho fondu. Popri Hronskom to bolo dielo Pavla Straussa (Paradoxy Pavla Straussa) a Dominika Tatarku. Výsledkom jej rozsiahleho a príkladného bádateľského záujmu ( i v zahraničných archívoch) bolo vydanie rozsiahlej monografie Dominik Tatarka slovenský Dob Quijote. Kniha vyšla v roku 2012, na prahu tatarkovskej storočnice a má trvalú poznávaciu hodnotu. V roku 2015 vyšlo dielo aj v preklade do angličtiny.
 
Od roku 1999 je Mária Bátorová vedúca vedecká pracovníčka v Ústave svetovej literatúry SAV. V rokoch 1995 - 1998 bola hosťujúcou docentkou na Univerzite v Kolíne nad Rýnom, neskôr externe prednášala na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Masarykovej univerzite v Brne, kde získala aj titul vysokoškolskej profesorky. Ako poprednú literárnu vedkyňu Máriu Bátorovú prijali 30. marca 2016 za riadnu členku Učenej spoločnosti Slovenskej akadémie vied. Prijatiu do tejto najvyššej akademickej obce predchádza prísna procedúra, súčasťou ktorej je posudzovanie výsledkov vedeckej práce prijímaných členov a hlasovanie o ich prijatí je tajné. Učená spoločnosť SAV je elitnou inštitúciou, v ktorej prevažujú prírodovedné odbory a prijíma každé 4 roky minimum nových členov. Mária Bátorová sa v nej stala ako riadna členka prvou predstaviteľkou slovenskej literárnej vedy a reprezentantkou humanitných vied.
 
Mária Bátorová je dlhoročnou aktívnou členkou Klubu nezávislých spisovateľov. Patrí jej osobitné uznanie za to, že v čase, keď sa klub dostal takmer na hranu neexistencie, sa načas nezištne ujala jeho vedenia a mohli sme pokračovať v našej činnosti, ťažiskom ktorého je reflexia novej tvorby našich členov. Diskutovali sme aj o jej knihách, osobitne by som spomenul román Stred, kde okrem nezabudnuteľného Vladimíra Petríka s podnetnou úvahou prispel do diskusie i Tomáš Štrauss, s ktorým sa Bátorová zoznámila počas trojročného hosťovania na kolínskej univerzite. Rovnako sme predstavili jej tatarkovskú monografiu a Milan Richter predniesol reflexiu o jej knihe esejí a publicistických textov Medzi ideálom a ničotou. Vyšiel aj v zborníku Komplexnosť tvorivosti a (dúfam, že nie proti jeho vôli) z neho odcitujem jeho bezprostrednú reakciu po prečítaní knihy: „ Milá Mária, dnes večer som sa začítal do Tvojho veľkého esejisticko-literárnovedno-publicistického diela v jednom zväzku. Nečítal som systematicky, ale videl som Ťa za každou vetou, za každým stanoviskom: sebavedomú, bezočivo solídnu a solídne bezočivú vedkyňu a autorku, ktorá toho má toľko načítaného a nažitého oveľa viac, než koľko môže povedať a napísať“. Dodám, že aj to čo bolo o jej tvorbe napísané s nepochopením, občas aj zámerným, Mária vždy prijala s noblesou, ktorá je súčasťou ľudského i tvorivého profilu našej jubilantky. Listom Máriu Bátorovú pozdravila aj predsedníčka Klubu nezávislých spisovateľov Judita Kašovicová.

 
Anton Baláž
 

P. S. Patrím medzi v úvode zborníka nemenovaných autorov. Napriek tomu v rubrike Reflexia tvorby nájdete môj príspevok Tri literárne stretnutia s Máriou Bátorovou.   

Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky