balaz_trnava - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

2020
Anton Baláž v trnavskej knižnici
 
V rámci cyklu besied Súčasná slovenská literatúra zavítal do Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave aj spisovateľ Anton Baláž. Besedu moderoval známy redaktor rozhlasovej Reginy Martin Jurčo. Februárový podvečer bol príležitosťou, aby porozprával príbeh zákulisia niektorých svojich kníh. Ako inak, začal nie veľmi veselým osudom debutu Bohovia ročných období, ktorý mal vyjsť v roku 1971. Na niekoľko dní sa dostal do knižnej distribúcie, no náklad ako celok bol napokon zošrotovaný. Niekoľko výtlačkov teda uniklo medzi čitateľov a teraz sú aj pre samotného autora vzácnou relikviou. Jeho odložený debut prišiel až po 33. rokoch, v roku 2004.
Anton Baláž študoval žurnalistiku, a tak viacero jeho kníh boli námetom pre televízne a filmové scenáre. Pristavil sa v diskusii pri nich v súvislosti s témami, ktoré spracúval v 80. rokoch. Napríklad ako jeden z mála (ak nie jediný) sa vtedy dotkol aj témy ekológie v knihe Skleníková Venuša. Po peripetiách na Kolibe (mal ju režírovať Dušan Hanák) sa napokon dostala k Martinovi Ťapákovi. A aj keď verzia filmu do kín mala v porovnaní s námetom dosť okresaný obsah, aj tak bola nevšedným zamyslením nad stavom životného prostredia. Najväčšiu a aj najzaujímavejšiu časť knižničného rozprávania Anton Baláž venoval knihám, ktoré vychádzali v 90. rokoch. Jednak vyšlo hneď niekoľko kníh venujúcim sa obdobiam, o ktorých sa dovtedy nemohlo písať (Hiíjó, kone Stalinove, Kronika šťastných zajtrajškov, Transporty nádeje), a prichádzali aj na rad čitateľsky atraktívne témy. Najväčší záujem teda vzbudilo rozprávanie o knihách Tábor padlých žien a Hriešna Vydrica. Ku každej z ich pristupoval Anton Baláž inak, no sú zaujímavou sondou do našej histórie. Anton Baláž sa predstavil ako výborný rozprávač a pozorovateľ života. Aj vďaka tomu sa v posledných rokoch zameriava na mapovanie doteraz takmer neznámych osobností ako bol napríklad ev. farár, prekladateľ z hebrejčiny Ján Lajčiak či literárny vedec a dlhoročný tajomník Matice slovenskej Štefan Krčméry.
Jednou z ťažiskových tém jeho ponovembrovej tvorby sa stali osudy slovenskej židovskej komunity po druhej svetovej vojne v dielach Krajina zabudnutia, Transporty nádeje a Portréty prežitia. Táto časť jeho tvorby sa stala témou odbornej publikácie Slovenské židovstvo v tvorbe Antona Baláža. Jej autorka PhDr. Monika Adamická z Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre sa tiež zúčastnila na stretnutí v knižnici.
Príťažlivými boli osobné spomienky Antona Baláža na mnohé osobnosti literárneho života ako boli napríklad Dušan Mitana, Ladislav Ťažký, Juraj Špitzer, Daniel Okáli a mnohí ďalší.
(KJF)
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky