Andricik - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Za Jurajom Andričíkom

Básnik, prekladateľ a bývalý dlhoročný člen Klubu nezávislých spisovateľov Juraj Andričík  zomrel v Košiciach  29. januára 2017 vo veku nedožitých osemdemdesiatich rokov.  Narodil sa 28. 4. 1937 v Bežovciach, v roku 1955 maturoval na Jedenásťročnej strednej škole v Sobranciach a po ročnom pôsobení na odbornej škole v rodisku odišiel v roku 1956 do Prahy, kde absolvoval štúdium na Vysokej škole ruského jazyka a literatúry. Po návrate na Slovensko pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Sobranciach a v Humennom a od roku 1983 sa jeho trvalým profesionálnym pôsobiskom stala literárno-dramatická redakcia košického rozhlasu. Jeho básnika a prekladateľská tvorba začala vznikať od sedemdesiatych rokov. O nej aj Jurajovi Andričíkovi ako dlhoročnom priateľovi je nasledujúcu pietna spomienka klubového kolegu Jána Zambora. Pohreb Juraja Andričíka sa bude konať 3. februára 2017 o 14. 00 hod. na Verejnom cintoríne v Košiciach.
Spomínam si na vstup Juraja Andričíka do pôvodnej poézie a do literárneho prekladu začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Z básní jeho prvotiny Vstupovanie na zem (1970) a z prekladov próz súčasného ukrajinského autora Jevhena Hucalu Súmrak (1974) na mňa dýchla zvláštna zriedkavá čistota. Jeho druhá básnická zbierka Neznelé spoluhlásky (1973) vyšla vo Východoslovenskom vydavateľstve v Košiciach v mojej redakcii. Stál som pri zrode edície slovanských literatúr v tomto vydavateľstve Lipa a potom v jej blízkosti, lebo jej redaktorkou sa stala moja žena Marta. Juraj Andričík bol jej kmeňovým spolupracovníkom.

Ako prekladateľ podstatne prispel k nášmu poznaniu ukrajinskej a bieloruskej prózy i poézie. Osobitne zarezonoval jeho preklad próz ukrajinského autora Vasyľa Stefanyka Chýr s pozoruhodným doslovom Stanislava Rakúsa (1976) a preklad diela Mychajla Kociubynského Tiene zabudnutých predkov (1981). Jazykovo flexibilný Andričík sa púšťal do prekladov z viacerých slovanských literatúr. Výrazným obohatením našich prekladov z poľskej literatúry je jeho preklad výberu z poézie K. K. Baczyńského Biela mágia (1978), Bolesława Leśmiana Lúka (2000) a Juliusza Słowackého Beniowski a iné básne (2011). S Baczyńským, ktorý vyšiel vo Východoslovenskom vydavateľstve, bol po vytlačení výberu pri jeho schvaľovaní do distribúcie v Bratislave ideologický problém – knihu zachránilo to, že redaktorka v posudku vyžiadanom ústredím mohla uviesť aktuálne kladné vyjadrenie sovietskeho teoretika. Preklad Słowackého je vzhľadom na hladké zvládnutie veršovo-stroficky náročného rozsiahleho textu jedným z Andričíkových prekladových vrcholov. Autorova prekladová tvorba je kvantitatívne a kvalitatívne bohatá. V rokoch 1976 – 1983 som bol redaktorom Literárno-dramatickej redakcie Československého rozhlasu v Košiciach.

Juraj Andričík sa stal jedným z mojich najdôležitejších spolupracovníkov. Pri odchode z rozhlasu som na svoje miesto navrhol jeho. Vec sa podarila a tak v rozhlase úspešne pôsobil až do roku 2001. Z odstupu času možno bez akéhokoľvek nadsadzovania povedať, že roky nášho pôsobenia v tejto inštitúcii patria v histórii košického rozhlasového štúdia k najvýznamnejším.
Vďaka prozaikovi Miroslavovi Halásovi, Andričíkovmu spolurodákovi, som sa raz dostal aj do ich rodných Bežoviec, obci pri ukrajinskej hranici. Navštívili sme kalvínsky kostol aj Andričíkov rodný dom. Dom, dedina, rovina smútia.    

Juraj, spolu s Martou Ti ďakujeme, že si bol obohacujúcou súčasťou nášho života, vďaka Ti za profesionálnu poctivosť a korektné vzťahy.
Ján Zambor

Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky